Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Plemenitba

Plemenitba

 

          Plemenitba- cieľavedomé zostavovanie chovných párov a vedenie chovu s cieľom udržovať a zlepšovať žiaduce vlastnosti a znaky u potomstva.(Havlín, Petržílka et al., 1993)

Plemenitba :

a)      Čistokrvná plemenitba- znamená párenie jedincov toho istého plemena. Využíva podobnosť rodičov a potomkov na dosiahnutie vyrovnanosti charakteristických vlastností pre dané plemeno.

b)      Kríženie- patrí medzi náročnejšie plemenárske metódy. V praxi sa nazýva krížením párenie zvierat patriacich do rozličných systematických jednotiek ako druh, plemeno, krvná línia, používané na rozličné účely.(Molnár, 2000)

 

     Snahou každého chovateľa holubov musí byť dosiahnutie čo najvyššej kvalitatívnej úrovne chovu, ktorá odzrkadľuje jednak jeho tvorivé schopnosti, jednak reprezentuje naše chovateľské výsledky aj v zahraničí. Pri dosiahnutí vysokej úrovne chovu a súčasnom splnení určitých požadovaných kritérií môže mať chovateľ plemenný chov holubov ako najvyššiu chovnú jednotku na vykonávanie šľachtiteľskej práce v príslušnom plemene holubov.(Čellár, Malík, Malíková et al., 1989)

Väčšina telesných znakov sa dedí intermediárne, to znamená, že sa jednotlivé hodnoty priemerujú. Medzi tieto znaky môžeme zaradiť veľkosť holuba, typ, postavu, výšku a postavenie nôh, dĺžku a výšku tela, chvosta, veľkosť a tvar hlavy a iné znaky. Väčšina týchto znakov je založená tzv. minor génmi, to znamená, že hodnota je podmienená množstvom génov malého účinku. Do chovu nezaraďujeme holuby s veľkými nedostatkami, ako nabok nesený, strieškovitý alebo delený chvost, lomené oči a podobne. Pokiaľ chceme uspieť na výstavách, je dôležité mať v chove kvalitné holuby, ktoré sú nositeľmi žiaducich fenotypových znakov. Pri zostavovaní chovných párov je nutné postupovať tak, aby sme nepárili jedince s rovnakým exteriérovým nedostatkom. Chovný cieľ možno dosiahnuť rôznymi metódami selekcie a plemenitby. Selekcia v praxi spočíva v umelom výbere, t.j. vo vyraďovaní  holubov z chovu, ktoré nevyhovujú úžitkovým alebo exteriérovým požiadavkám.( Bocko, 2012)

 

  Príbuzenská plemenitba

     Je to párenie potomkov s rodičmi, prípadne párenie súrodencov. Všeobecne sa párenie súrodencov neodporúča, pretože potomstvo od takto zostavených párov má veľmi slabú plodnosť. Úspešnejšie je však spätné párenie detí s rodičmi. To znamená, že najkrajšieho syna spárime s matkou a najkrajšiu dcéru s otcom. Postupným spätným párením sa naplní tá genetická látka, ktorá je nositeľka žiaducich vlastností. Táto metóda je najrýchlejšia cesta k vytýčenému šľachtiteľskému cieľu. Príbuzenská plemenitba je párenie jedincov rovnakého plemena, ktorí sú v užšom príbuzenskom vzťahu, ak sa pária jedince so spoločným predkom do piatej generácie. Pre príbuzenskú plemenitbu sa hodí materiál po všetkých smeroch výborný. Východiskové jedince môžu mať aj skryté nežiaduce vlastnosti, ktoré sa znásobia zároveň so žiaducimi. Takéto potomstvo treba z chovu bezpodmienečne vyradiť. Výberom nekvalitných zakladateľov línie sa príbuzenská plemenitba stáva neúspešnou.( Bocko, 2012)

 

 

 Medziplemenné kríženie 

     V praxi to znamená pripárenie iným plemenom za účelom vylepšenia a upevnenia existujúcich znakov a vlastností alebo vyšľachtenia nového plemena. Môže sa použiť   za účelom rozšírenia farebných a kresbových rázov daného plemena.(Bocko, 2012)

 Čistokrvná plemenitba   

     Čistokrvný chov je medzi chovateľmi veľmi rozšírený. Podľa tejto  chovnej schémy sa spolu pária dve zvieratá rovnakého plemena, pričom obe zvieratá môžu byť odlišného  farebného rázu.(Bauer,2010)

 

 
Reklama